3.svetová vojna
3.svetová vojna potrvá 1.rok
.... a tretiu svetovú vojnu.
Stane sa tak, keď dôjde k invázii ruskej armády a islamských síl do Európy.
A potom sa objaví Veľký kresťanský panovník – prezývaný Henrich V. z Kríža –, ktorého armáda porazí útočníkov spolu s armádou iného Veľkého španielskeho panovníka.
Tento kráľ založí monarchiu božským právom vo Francúzsku a potom v Európe.
A po skončení (2.svet.) vojny sa otec Chotard opýtal matky Yvonne Aimée: Veríš, matka, že Francúzsko zvíťazí nad komunizmom?
Určite áno, odpovedala, ale najprv bude musieť prejsť veľmi tvrdou skúškou, veľkým súžením, revolúciou vo Francúzsku, potom treťou svetovou vojnou a ruskou inváziou s islamistickými spojencami.
Francúzsko bude opäť okupované a bude veľmi trpieť.
Sestra jej potom vysvetlila, že ruská okupácia bude z hľadiska zverstiev horšia ako nemecká, hoci bude trvať menej ako rok.
Ľudia, ktorí si myslia, že nás Rusi prídu oslobodiť od hlboko satanských a protikresťanských západných vodcov, sa mýlia. Bude to masaker.Predpovedala tiež spoločenskú vládu Krista s Veľkým panovníkom, ktorý dorazí na čele malej neporaziteľnej kresťanskej armády.
2242 Občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore (1903) s požiadavkami morálneho poriadku, so základnými ľudskými právami alebo s učením evanjelia. Odopretie poslušnosti občianskym autoritám, (2313) keď ich požiadavky odporujú požiadavkám správneho svedomia, má svoje odôvodnenie v rozlišovaní medzi službou Bohu a službou politickému spoločenstvu: (450) "Dávajte teda, čo je cisárovo; cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21) . "Boha treba viac poslúchať ako ľudí" (Sk 5,29) .
"Keď však verejná moc (1901) prekročí svoju kompetenciu a utláča občanov, tí nemajú odmietať to, čo si objektívne vyžaduje spoločné dobro; je im však dovolené brániť svoje práva a práva svojich spoluobčanov proti zneužívaniu tejto moci pri rešpektovaní medzí, ktoré určuje prirodzený a evanjeliový zákon."
2243 Odboj proti útlaku politickej moci (2309) môže oprávnene siahnuť po zbraniach iba vtedy, keď sa súčasne vyskytnú tieto podmienky:
1. keď sa isto, závažne a dlhý čas porušujú základné ľudské práva;
2. keď sa vyčerpali všetky ostatné prostriedky;
3. keď sa tým nevyvolajú ešte horšie neporiadky;
4. keď je oprávnená nádej na úspech;
5. keď nie je možné rozumne predvídať lepšie riešenia.