Videnia Idy Peerdemanovej o vírusoch, ktoré zasiahnu svet

Potom vidím veľmi zvláštny obraz. Musím vzhliadnuť k nebesiam. Vyzerá to, ako keby bolo niečo odpálené do vzduchu. Letí to okolo mňa tak rýchle, že skoro nemôžem rozoznať, čo to je. Možno je to nejaký druh dutníka alebo je to torpédo, jeho farba je ako farba hliníku. Naraz od zadnej časti niečo odpadne. Hmatám rukou, potom sa ma zmocnia hrozné pocity. Najprv zažívam úplne stratu vedomia. Žijem a presto nežijem.

Na to pred sebou vidím odporné obrazy ľudí. Vidím tváre - široké tváre - posiate ohavnými vredmi. Je to nejaká forma malomocenstva. Ľudia musia podstúpiť strašné, smrteľné choroby: choleru, lepru a všetko, čo musia spolu prežívať.
Všetko mizne, naraz vidím ako sa okolo mňa vznášajú maličké čierne predmety. Pokúšam sa ich dotknúť, ale nejde to. Vyzerá to , že sú z veľmi jemnej látky. Nemôžem zrakom rozpoznať, čo to je. Ako keby sa musela pozerať cez niečo priesvitného, Dole sú naraz vidieť krásne svetlé otvory.
V otvoroch sa hýbu malé čierne predmety, zväčšujú sa, vyzerá to, že sú živé.

Pýtam sa Pani (Panny Márie), či sú to bacili.
Odpovedá mi veľmi vážne:
"Pochádzajú z Pekla"
Cítim, ako mi odteká tvár i celé telo. Tvár mi odtokom strašne nadula. Som celá stuhnutá, nemôžem sa pohybovať. Počujem Pani, ako hovorí:
"... a oni vynaliezajú práve toto."
Potom šepká: "Rusi, ale aj ostatní..."
Pani s dôrazom dodáva: "Varujem vás, národy!"
a potom odchádza.