Radioaktivita
Japonsko
Slovensko
Poľsko
Slovensko
Slovensko
Vatikán
Japonsko
Ukrajina
USA
História jadrových havárií
3. decembra 1949 - Hanford, USA
Počas pokusu uniklo rádioaktívne plutónium z výskumného zariadenia. Rádioaktívny oblak spôsobil v okruhu až 110 kilometrov merateľné zamorenie; dokumentáciu k incidentu predložili až v roku 1986.
29. septembra 1957 Kyštym (Čeľabinská oblasť, ZSSR), - V spracovateľskom závode Majak v blízkosti mesta Ozersk vybuchla podzemná nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom. Príčinou explózie bola porucha na chladiacom zariadení. Únik rádioaktivity do ovzdušia kontaminoval plochu viac ako 1000 kilometrov štvorcových a podľa odhadov zasiahol státisíce ľudí. Udalosť dlho utajovali, Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu až v roku 1989.
10. októbra 1957 Windscale/Sellafielde (Británia), - Pri požiari grafitového reaktora v závode, ktorý vyrábal plutónium pre britský vojenský jadrový program, uniklo do vzduchu značné množstvo rádioaktivity. Odhaduje sa, že v dôsledku nehody podľahlo rakovine vyše 200 osôb.
3. januára 1961 - Idaho Falls, USA
Pri explózii jadrového reaktora v atómovej elektrárni zahynuli traja ľudia, do prostredia unikli rádioaktívne častice.
26. september 1973 Windscale/Sellafielde (Británia), - Rádioaktívne látky zamorili areál závodu na spracovanie vyhoreného paliva.
30. novembra 1975 - Leningrad, bývalý ZSSR
Po havárii potrubia a následnom roztopení palivových tyčí došlo v jadrovej elektrárni neďaleko Leningradu k uvoľneniu väčšieho množstva rádioaktívnych látok. Rádioaktívne zamorenie namerali dokonca aj vo Fínsku. Oficiálne miesta tento incident potvrdili až vo roku 1990.
22. februára 1977 Jaslovské Bohunice (Slovensko), - Pred zavážaním paliva do reaktora elektrárne A1 robotníci nedbalo vyčistili palivový článok od guľôčok silikagélu, ktorý počas transportu slúžil na pohlcovanie vlhkosti. Prítomnosť cudzorodej látky spôsobila prehrievanie palivového súboru, ktorého dôsledkom bolo poškodenie reaktora a následný prienik rádioaktivity do primárneho a niektorých častí sekundárneho okruhu.
28. marca 1979 Three Mile Island (Pensylvánia, USA), - V jadrovej elektrárni Three Mile Island sa čiastočne roztavilo jadro reaktora a bol zaznamenaný únik rádioaktivity do okolia. Príčinou udalosti bola porucha na poistnom ventile primárneho okruhu. Podľa niekoľkých štúdií nepredstavoval únik rádioaktívnych plynov a pary zvýšené riziko pre obyvateľov.
6. januára 1981 - La Hague, Francúzsko
Pri požiari v podzemných skladových zariadeniach na rádioaktívny odpad bolo rádioaktívnemu žiareniu vystavených najmenej 20 ľudí.
8. marca 1981 - Curuga, Japonsko
Nedostatočne uzavretým ventilom uniklo do mora viac než 40 ton rádioaktívne zamorenej vody. Najmenej 45 zamestnancov bolo vystavených rádioaktívnemu žiareniu.
26. apríla 1986 Černobyľ (ZSSR / Ukrajina), - Havária a následný výbuch jedného zo štyroch reaktorov jadrovej elektrárne si priamo na mieste a v nasledujúcich mesiacoch vyžiadalo niekoľko desiatok životov. Údaje o celkovom počte ľudí, ktorí v súvislosti s prípadom ochoreli a zomreli, sa líšia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničia zomrelo vyše 125.000 ľudí, oproti tomu správa Černobyľského fóra z roku 2005 hovorí asi o 4000 obetiach.
19. októbra 1989 - Vandelos, Španielsko
Po vznietení sa káblu vybuchla jedna z turbín jadrovej elektrárne a poškodila chladiace zariadenie. Aj napriek tomu, že nedošlo k úniku rádioaktívne zamorených látok, podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to bol najťažší incident po katastrofe v Černobyľskej elektrárni.
23. júla 1991 - Kozloduj, Bulharsko
Po požiari v jadrovej elektrárni objavili dve miesta úniku rádioaktivity. Trhliny v kontrolnom tuneli najstaršieho bloku spôsobili zamorenie síce len niekoľkých metrov štvorcových, ale úroveň radiácie dosahovala úroveň piatich miliröntgenov za hodinu (20-násobok povolenej hranice).
Podľa inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) došlo k trom únikom rádioaktivity a jednému požiaru.
8. decembra 1995 - Curuga, Japonsko
Len niekoľko mesiacov po tom, ako odovzdali do prevádzky jadrový reaktor v Mondžu, došlo k vážnemu incidentu. Z druhotného chladiaceho systému unikli pravdepodobne až tri tony sodíka.
Príčinou bola zrejme únava materiálu a zlyhanie ľudského faktora. K úniku rádioaktívnych látok neprišlo. Reaktor odstavili na nasledujúce dva roky.
11. marca 1997 - Tokaimura, Japonsko
Pri explózii vo firme PNC, kde neutralizujú jadrový odpad asfaltovaním, bolo ľahko ožiarených 37 pracovníkov. Príčinou nehody bol malý požiar, ktorý nebol dostatočne uhasený a asi o deväť hodín neskôr vyvolal výbuch.
30. septembra 1999 - Tokaimura, Japonsko
Nekontrolovanú reťazovú reakciu a ožiarenie v závode na spracovanie uránu pre jadrové elektrárne vyvolal chybný pracovný postup obsluhy. Ožiarených bolo údajne viac ako 600 osôb, dvaja pracovníci zomreli. Reakciu sa podarilo zastaviť až na druhý deň. Riaditeľ elektrárne krátko po nehode priznal nedostatky v jej zabezpečení.
11. marca 2011 Fukušima 1 (Japonsko), - Zemetrasenie o sile 9,0 stupňa Richterovej stupnice vyvolalo desaťmetrovú vlnu cunami, ktorá poškodila chladiace systémy reaktorov. V troch reaktoroch, ktoré boli v čase zemetrasenia v prevádzke, došlo k explóziám (reakciou vodíka) a požiarom. Priamo z Fukušimy hlásili dva prípady úmrtia, nie však kvôli ožiareniu. Väčší problém predstavoval únik rádioaktívnej vody do oceánu a rádioaktívnych častí do ovzdušia.
Následky jadrovej havárie
FILM: Zlomové okamžiky -
Atomová bomba a studená válka
Dokumentární seriál, který pomocí autentických výpovědí a komentářů světových osobností podrobně zkoumá zákulisí studené války i to, jak ovlivnila současný svět
Film: Fukushima
11. marca 2011 o 14:46 zasiahlo japonské pobrežie jedno z najsilnejších zemetrasení v dejinách krajiny. Jadrová elektráreň Fukušima zvládla otrasy 9 stupňa bez ujmy.
Osudnou sa stane až následná 15-metrová vlna cunami, ktorá ju znútra zaplaví do výšky desiatich metrov. Generátory skolabujú a elektráreň sa razom ocitá bez zdroja elektriny. Bez chladenia jadrových reaktorov môže dôjsť k výbuchu, a tak k nim vedúci zmeny vo velíne Tošio Izaki (Koiči Sato) vyšle šesticu mužov, aby ručne otvorili vodné ventily.
Aj napriek obrovskej radiácii sa dvom zo šestice pracovníkov podarí jeden z ventilov otvoriť a druhý prerazia vzduchom. O šesť hodín tlak v reaktoroch stúpne tak, že musia otvoriť pretlakové ventily a prvá dávka radiácie sa dostane do okolitého ovzdušia. Ak reaktory vybuchnú, dôjde k zamoreniu celého východného Japonska.
Vláda začína evakuovať okolité obyvateľstvo. Premiér je otrasený, keď sa dozvedá, že riaditeľ Masao Jošida (Ken Watanabe) rieši situáciu pomocou samovražedného tímu pracovníkov. Deň po katastrofe vybuchne prvý blok elektrárne, našťastie nedochádza k výbuchu samotného reaktora. V tejto situácii žiada americký veľvyslanec prezidenta USA o pomoc. Riaditeľ Jošida prikáže napúšťať do reaktorov slanú morskú vodu...
FILM: Černobyl
Černobyl, pětidílná minisérie z koprodukce společností HBO a Sky, rekonstruuje příběh o jaderné havárii z roku 1986, jedné z nejhorších katastrof v historii způsobených člověkem, a o obětech, které byly učiněny pro záchranu Evropy před nepředstavitelnou pohromou. Dne 26. dubna 1986 otřásla jadernou elektrárnou v Černobylu na Ukrajině mohutná exploze, která uvolnila nebezpečné radioaktivní látky nejen na ukrajinském, běloruském a ruském území tehdejšího Sovětského svazu, ale také do oblastí Skandinávie a západní Evropy. Jared Harris ztvárňuje Valerije Legasova, předního sovětského jaderného fyzika, který vedl vyšetřování tragické události. Stellan Skarsgård hraje sovětského místopředsedu vlády Borise Ščerbinu, kterého Kreml pověřil vedením vládní komise zjišťující okolnosti havárie. Emily Watsonová představuje jadernou fyzičku Ulanu Khomyukovou, která chce odhalit tajemství kolem černobylského neštěstí.
FILM: Jaderná havária v Three Mile Island
28.3.1979 v meste Meltdown (USA) unikli do ovzdušia rádioaktívne plyny z jadrovej elektrárne. Udialo sa to 12 dní po katastrofickom filme, ktoré v tom čase vysielali v kinách.
FILM: Oppenheimer
Róbert Oppenheimer bol jeden z vynálezcov atómových bômb, ktorý sa podielal na výrobe ako prvý v USA. V tom čase na výrobe bomby pracovali vedci v Nemecku, Rusku a USA. Oppenheimer síce bol rodák z Nemecka, ale pracoval pre USA a odôvodňoval to obavami, že ak by Hitler alebo iný štát vyrobil bombu skôr, tak by na to doplatili američania.
To však nebol hlavný dôvod, pretože aj keď už Nemecko kapitulovalo predsa Oppenheimer trval na tom, aby spustili bombu na Japonsko, pričom japonci ani nemali atomovú bombu.
"Keď sa budú vyrábať atómové bomby celosvetovo, potom budete preklínať Los Alamos" (Róbert Oppenheimer)
Los Alamos bola oblasť v USA, kde Oppenheimer vyskúšal prvý-krát atómovú bombu.
Oppenheimer oľutoval nie len, že spustili bomby na Japonsko, ale že vôbec vyrobil atomovú bombu a to až keď zistil, aké následky spôsobili bomby. Neišlo až tak o počty mrtvych ako skôr o radiáciu, ktorá mnoho ľudí nezabila hneď, ale spôsobila im tak závažné zdravotné trvalé zranenia, choroby, ... až sa zhrozil, čoho bol súčasťou.
FILM: Radioaktivita
Skutočný príbeh ženy, matky, manželky a vedkyne - Marie Curie-Sklodowskej.
V biednych podmienkach drevenej kôlne, s deravou strechou - honosne nazvanej laboratórium, znáša výpary, žiarenie, pred ktorým sa nechráni a kde celé hodiny mieša železnou tyčou vriacu masu- sa jej podarí získať decigram čistého rádia. Úspech sa dostaví v roku 1902. Týmto objavom rádia navždy zmenila tvár vedy.